reklama

„RAČIANSKY KROS – Behy pre Radosť 2014“ dňa 15.6. na 15 km – krásny bežecký víkend

V slnečnú nedeľu dňa 15.6. 2014 som si čiastočne odbehla, čiastočne „odkráčala“ 15 km na Račianskom krose. Deň pred behom som si na Hornosalibskej desiatke, dobehla pre „brondz“. Tento krát medaila „nehrozila“, nakoľko som bola v kategórií ženy nad 35 rokov. Ale zažila som „príjemný šok“, keď som organizátorom pri registrácií pripomenula, že by mohli urobiť kategóriu „pre mňa“ – ženy nad 50 rokov a oni mi oznámili, že  taká kategória je. A potom sa diali celý deň úžasné veci ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„RAČIANSKY KROS – Behy pre Radosť 2014“ dňa 15.2. na 15 km – krásny bežecký víkend

 Po absolvovaní bežeckého diamantu „Cross country BABA-KAMZÍK“ na 16 km som si „bežecké krosy“ zaradila do môjho bežeckého kalendárika na prvé miesto a nesmiem žiaden takýto beh vynechať. Síce som ešte „neobjavila“ techniku ako „presvedčiť“ moje nohy aby bežali aj do kopca (odmietajú „poslušnosť“ a začnú kráčať), ale aj tak je to nádherná „prechádzka“ lesom. Račiansky kros je štvrtým kolom Karpatského pohára v horskom behu 2014, tak získam aspoň jeden bodík za účasť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Nedeľňajší deň mi od rána začal pripravovať samé príjemné prekvapenia. Prvým „prekvapkom“ bolo, že organizátori dodatočne vytvorili kategóriu ženy nad 50 rokov, za čo im patrí veľké poďakovanie.

Krosy sú behy, kde ma hneď na začiatku „opustia“ moji kolegovia bežci a tak si bežím lesíkom sama. V závere behu ma ceduľka v lese, ktorá oznamovala, že Knižková dolina je vzdialená pol hodinu chôdze, naštartovala k zrýchleniu môjho „chôdzobehu“ a zrazu nasleduje nekonečné padanie, dlaňami sa snažím zmierniť pád, koleno sa už dotýka zemi, za ním druhé a ležím si na zemi a dúfam, že budem môcť dobehnúť do cieľa, že nemám nič dolámané a že v kotlíku, kde sa od rána „tvorila“ špecialitka ešte niečo zostalo aj pre mňa. Pomaly vstávam, zisťujem na pravom kolene odreninu a „dierku krásy“ na bežeckom úbore, odretá lakeť a na dlaniach tiež nejaké stopy po páde, ale s radosťou konštatujem, že nič vážnejšie sa nestalo a tak si bežím do cieľa, kde už vyhlasujú výsledky. Moja prvá cesta vedie k občerstvovačke a plnými dúškami pijem najlepší nápoj v mojom živote – a to myslím do písmenka a do bodky. Už v propozíciach sa písalo, že bude domáca limonáda, ale ani vo sne som si nepredstavovala, že je to taká limonáda, ktorá nemá vo svete obdobu. Rozvoniavajúce lístky mäty, šťava z citrónu a „neviemčoešte“, no neskutočná chuť. Potom bežím ku kotlíku pozrieť či sa tam ešte niečo nachádza. Našťastie áno, ale ešte ako som ochutnala „kotlíkové prekvapenie“ sa predo mnou ocitá chlebíček s cícerovou pomazánkou. Tak to som jedla prvý krát v živote a je to niečo, čo vo svete pomazánok je určite na prvom mieste. Potom si sadám a dávam si prvý „hlt“ talianskej Minestrone, tak to je fantázia v kotlíku. Tieto špecialitky „gurmánske bežecké menu“ nám ponúkol miestny obchod so zdravými potravinami a kaviarnička Mlynček. Dopočula som sa, že niektorí bežci absolvujú tento beh kvôli „kuchyne“, no nečudujem sa im, určite na budúci rok absolvujem Račiansky kros aj keby „hromy blesky lietali“ a už teraz sa teším nechcem napísať, že hlavne na kuchyňu, pretože beh je „tiež“ zaujímavý, tak tam vložím slovíčko „aj“ na „kuchyňu“. Organizátori naozaj „kuchyňou“ dodali behu obrovské plus. Vraví sa, že „Láska prechádza cez žalúdok“, tak tu by sa to mohlo pozmeniť, že „Láska k behu môže prechádzať aj cez žalúdok – záleží akú špecialitku organizátori ponúknu po behu“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedím si a striedam úžasné chute cícerovej pomazánky a polievočky Minestrone – zmes rôznej zeleninky a príchutí a sledujem záver vyhlasovania výsledkov, keď sa zrazu „svetom“ šíri správa: „Ešte tu máme poslednú kategóriu ženy nad 50 rokov a na druhom mieste sa umiestnila Soňa Macejáková.“ Neveriacky odkladám lyžicu do misky s naj-naj lepšou „polievčičkou“ na svete a bežím na pódium na druhý stupienok, „klaniam“ sa bežeckému obecenstvu, aby som prijala krásnu medailu a „balíček zdravia“. Včera som získala „brondz“ a dnes „striebro“ naozaj krásny bežecký víkend, ktorý ešte nekončil.

Po behu nám príjemne padlo zaplávanie si na Zbojničke. Voda bola síce polostudená, ale pomaličky som do nej vchádzala a zrazu smerom ku mne prichádza usmievavý mládenec, ktorý sa tvári akoby ma poznal. Bol to kolega bežec, ktorý začal rozhovor s tým, že číta moje články o behoch a že sa mu ľúbia. Tak to ma potešilo. Absolvoval veľa behov čo ja a vraví, že ja som taký typ bežkyne, čo si každý zapamätá – no neviem čím to je čím... A keď sa stretnú dvaja bežci, tak rozhovor nemá konca-kraja, rozberá sa jeden beh po druhom. Rasťo vravel, že príde 28.6. na „Beh cez Hornoorešanské vŕšky“, kde organizátori po behu pripravili zábavu na čo sa mimoriadne teším a Rasťo vravel, že rád tancuje, takže jedného tanečníka mám už istého.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po zaplávaní si som Peťa pozvala na jedno pivo, aby som oslávila striebro. Včera som skonštatovala, že dnes určite nebudem stáť na stupienku víťazov a on, že prečo nie. A ja, že keby sa stal zázrak a mala by som medailu, tak si dáme šampus, takže pivo bolo „náhradou“ za šampus. „Zakotvili“ sme v Račianskej vieche, kde v nedeľu od 16-tej hráva hudba, ale nehrozilo, že by sme tam zostali, nakoľko do hudby chýbali viac ako 2 hodinky a okrem toho ak si človek po nejakom športovom výkone sadne, tak pocíti únavu. A priznám sa, že tá „nepriateľka“ únava sa na mňa „vrhla“ a „vytešovala“ sa, že som stále viac a viac unavená. No po rozoberaní rôznych behov ten čas šiel rýchlo a zrazu začala hudba a tak, že si vypočujeme 1-2 pesničky a končíme. Ale zrazu kde sa vzali tu sa vzali vo dverách sa objavili traja mužíci v zelenom – kamoši trampi, ktorí strávili víkend v horách na táborisku Chladnička-Severka. Tak šli všetci hneď na striedačku na tanečný parket. Potom sa tam objavil ďalší tanečný kamoš, ktorý má síce svoj vek – neuveriteľných 83 rokov, ale na parkete pôsobí ako 30-ročný mladík. A tak nepriateľka únava musela okamžite ustúpiť a žiadne oddychovanie sa nekonalo. Po chvíľke prišlo ďalších „7 statočných“ a tanečky nemali konca-kraja. Akurát prestávka zapríčinila, že sme museli opustiť tanečný parket. O 21-hod. bola záverečná, no tí „skalní“ ešte pokračovali v „pivničke“. Napokon sme stíhali prvý nočák. Aj Vám sa niekedy stalo, že ste išli na jedno pivko a trvalo to cca 10 hodín?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tanečky po behu boli takou predprípravou na „Beh cez Hornoorešanské vŕšky“, ktorý pokračuje zábavou do skorých ranných hodín, tak to je znovu skvelá bežecká ponuka. Najbližší víkend absolvujeme SAGUARO RUN FEST – Bežecký festival s programom pre celú rodinu na celý deň, kde je netradičná ponuka „Beh naboso“ - tak aby už čím skôr bola nedeľa.

Autorka: Soňa Macejáková

Foto: http://www.sk-pre-radost.sk/fotogaleria/raciansky-kros-2014/dsc04705.html

Soňa Macejáková

Soňa Macejáková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Rozhovor so Soňou Macejákovou v časopise PARAZOL (strany 31 - 35): Nikdy neviete, čo dokážete, pokiaľ to neskúsite http://issuu.com/parazolucm/docs/4cislo V roku 2011 mi vyšla kniha pre deti v slovensko-anglicko-Braillovom prevedení TISÍC OČÍ-THOUSAND EYES o pomoci psa rôznym skupinám ľudí. V 55-tich rokoch som si odbehla môj prvý beh Devín-Bratislava - 12 km a odvtedy behávam a teším sa na môj prvý polmaratón tento rok do Košíc. Na stránke www.beh.sk DOJÁKY mám 8 článkov o mojich behoch. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu