BEH CEZ HORNOOREŠANSKÉ VŔŠKY - "behalo" sa do skorých ranných hodín

Autor: Soňa Macejáková | 28.7.2014 o 0:00 | (upravené 28.7.2014 o 22:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  65x

Beh cez Hornoorešanské vŕšky na 10.665 m sa konal dňa 28.6. 2014 v Horných Orešanoch. "Behalo" - (tancovalo) sa do skorých ranných hodín. Postaral sa o to Mišo Šránek a spol. hudobná skupina, ktorá „roztancovala“ aj super-bežca Dezidera, ktorému do 80-siatky chýba "pár dní".

BEH CEZ HORNOOREŠANSKÉ VŔŠKY - "behalo" sa do skorých ranných hodín.

K behu patrí aj "predbežecká" a "pobežecká" atmosféra. Nielen odbehnúť si a rýchlo "utekať" domov, ale po behu sa nikde neponáhľať, zostať na mieste konania behu, porozprávať sa, získavať rady od skúsenejších bežcov "ako na to" a v objatí tanca pokračovať v "behaní" na tanečnom parkete do skorých ranných hodín.

Keď som si prečítala propozície Behu cez Hornoorešanské vŕšky – Memoriál Františka Hečka – 34. ročník, tak som sa nevedela dočkať dňa, kedy tento beh absolvujem. Ale stala sa udalosť, ktorá skoro ohrozila moju účasť. Synovec – tiež bežec v ten deň oslavoval tridsiatku. Našťastie beh začínal o 15,45 hod. a tak bol predpoklad, že zvládnem oboje. Osud bol ku mne veľmi zhovievavý a tak som to stíhala. Od 11-tej do 14-tej oslava, na ktorej boli samozrejme všelijaké „dobrotinky“ aj torta bola, aj šampus, aj vínko červené. A moji zlatí kolegovia-bežci bratia Drotovanovci, ktorí behajú ako „ďábly“ ma zobrali o 14,30 autom do Horných Orešian.

To, že pred behom sa neoslavuje samozrejme viem z teórie, ale v praxi to tak vyšlo. Prvé 2 km som myslela, že vypustím „dušičku“. A tak som si vravela, že ak výde oslava v deň behu, tak mi všetko pekne oslávenci zabalia do „batôžku“ – do mrazáku a ja budem mať hostinku až po behu. Inak bežecké prostredie bolo nádherné, fandenie miestnych nemalo konca-kraja, povzbudzovali, mávali a ja sa snažím vždy odmávať. Asi kilometer pred cieľom sa ma pýta jeden povzbudzovateľ, či chcem „sprchu“, ja, že áno a myslela som si, že jemná spŕška, ale „ovalil“ ma prúdisko vody a bola som komplet mokrá, ale bolo to super – osviežilo. A ešte sa pýta, či si dám červené vínko. Tak to som sa veruže zhrozila, že nie nie a bežala som ďalej a zrazu kde sa vzal tu sa vzal predo mnou sa objavil bežiaci „deduško z rozprávky“ menom Dezider popíjajúci si červené vínko. Tak sme si chvíľku bežali spolu a on mi vraví, že prečo som si nezobrala vínko, že je veľmi dobré a osvieži, nech si idem zobrať a že to každý rok sa teší tento vinár, že môže svojim vínkom ponúknuť bežcov. Orešanské červené je známe a možno práve toto vínko vyhralo súťaž o Najlepšie orešanské červené. Ale vrátiť sa čo len niekoľko metrov naspäť to mi určite nehrozilo, na šťastie šli za nami na bicykli mládenci a tak jednému vravím, či by mi priniesol hlt vínka. O chvíľku mi už podáva pohár, v ktorom bolo viac červeného ako sa tam zmestí. Tak som si musela rýchlo odpiť, aby sa vzácna červená tekutinka pri behu nevylievala. A tak sme si chvíľku s bežeckým „rozprávkovým deduškom“ Deziderov bežali spolu.

Na behoch sa mi samozrejme páči dobeh do cieľa. To vždy začnem bežať odušu a finišovať, hoci nemám koho predbehnúť a ani mňa nemá kto dobehnúť (väčšinou). Komentátor ma víta v cieli slovami: „Tak nám pribehla Sonička Macejáková, ktorá vždy beží v kovbojskom širáku, ktorý získala od siedmich statočných ... a ešte aj meno kovboja vedel – to sa vždy divím ako tí organizátori všetko o mne vedia. Pri dobehu „rozprávkového deduška“ organizátori upozornili na jeho špongijku v ústach, (to som si všimla už na niektorých pretekoch) a že za to tak vládze behať aj v skoro 80-desiatke, že je napustená borovičkou. Tak borovičku nemusím, to račej začnem trénovať a pred behmi neoslavovať.

Aj tentoraz sa losovala tombola. To je tiež taký „slávnostný okamih“, ktorý mám rada a s napätím sledujem, či organizátori nevyslovia moje štartovné číslo. A zhodou okolností ho znovu vyslovili. To ma tak vždy poteší a bežím si pre nejakú „tombolku“. A bola to krásna „tombolka“ – taký „športový“ náhrdelník a náramok - priam vyrobený pre mňa.

A to ešte nebolo koniec nádherného bežeckého víkendu. Nasledovala tancovačka do skorých ranných hodín. „Novoobjavený“ bežecký kamoš Rastislav, ktorý mi po 17 km behu Krasňanská kúria na Račianskom kúpalisku hovoril, že číta moje články a že sa mu ľúbia vravel, že rád tancuje a tak som sa potešila, že je tanečník na obzore, ale nemohol na tancovačku zostať. Ďalšiemu bežeckému kamošovi Peťovi sa moc na tanečný parket nechcelo a tak som si šla nejakého tanečného „ľva“ pohľadať. Vkročila som do miestnej „krčmičky“ a tam nádejných tanečníkov neúrekom, ale všetci stáli ako tie jedľe a hľadeli na jedno miesto. Kukám čo sa deje – no televízor pred nimi. Tak som sa pridala k nim. No niečo úžasné. Práve sa kopali penalty - zápas Brazília s Čile – Majstrovstvá sveta vo futbale. Pýtam sa toho vedľa mňa „Koľko to bolo?“, tak sa zatváril, že veď nerozhodne 1:1 – no dobre futbal nepozerám každý deň, tak som si to nejako neuvedomila. No ale bolo to napínavé až až – nervy sme všetci mali do poslednej sekundy. Ale je to ako pri behu. Jedno potknutie je ako vlastný gól a žiadne umiestnenie nehrozí. Vyhrá lepší alebo treba mať aj trošičičku šťastia?

Už po mne vyslali aj „pátranie“, kde som sa stratila. Napokon sa mi predsa len podarilo dostať aj na tanečný parket, ale ešte predtým sme vytvorili súťažné družstvo v preťahovaní lanom a trošku sme sa „preťahovali“. Mládencovi, ktorý bol v našom družstve vravím, že keď už sme ako športový tým, tak sa patrí aj aby sme si zatancovali a tak sme šli „hopkať“. Vysvitlo, že je to Edgard Blažo z Bežeckého klubu Viktoria, ktorý je organizátorom behu. Nesmierne sa mi páčilo, keď sme tancovali v kruhu a on vraví: „To je moja mama, to oco, to sesternica, to sestra (asi 3 sestry tam boli), to krstná mama, to ujo ...“ Úžasné – celá rodinka žije behom cez Hornoorešanské vŕšky. Takéto obecné - „vesničkové“ behy mám mimoriadne rada. Vždy patria k jednej z najväčších udalostí v roku „vesničky“ a žijú ňou všetci „vesničania“. „Vesničko má středisková“ – tam každý vedel o každom a tu na behu sú tiež organizátori „vševedci“. Perfektné bolo aj to, že bola ponuka ubytovania – aj pre náročnejších, aj pre tých, ktorí uprednostňujú tisíc hviezdičkový hotel – pod hviezdnou oblohou. A naozaj sa nedalo odísť z tanečného parketu, pretože hudobná skupina Mišo Šránek a spol. hrala tak úžasne, že roztancovala aj super bežca Dezidera, ktorý získal cenu ako najstarší bežec.

Veľká vďaka patrí organizátorom Bežeckému klubu Viktória aj Obecnému úradu v Horných Orešanoch, ktorí urobili maximum pre nás pretekárov a ešte o čosi viac. V nedeľu nás kolega bežec Edo z BK VIKTÓRIA vyprevadil na Hornoorešanskú priehradu, kde sme našim "unaveným" nôžkam, ktoré si nielen odbehli 10.665 m, ale "behali" do skorých ranných hodín na tanečnom parkete, poskytli relax plávaním.

Na budúci víkend nás čaká „Kráľovský beh“ pri Kráľovej pri Senci. Už sa „kráľovský“ teším, škoda, že je to len 5 km pre ženy a muži majú znovu „protekciu“ bežia 10 km.

Foto: http://www.horneoresany.sk/g/46/beh-cez-hornooresanske-vrsky-2014.htm

https://plus.google.com/photos/113179554396589845227/albums/6030334518501565553/6030337220271172226?authkey=CO-n5fykzt22PA&pid=6030337220271172226&oid=113179554396589845227

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?