BEH OKOLO MARHÁTU dňa 10.8. 2014 na 11500 m – môj PRVÝ NORDIC WALKING

Autor: Soňa Macejáková | 11.8.2014 o 0:00 | (upravené 12.8.2014 o 9:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  132x

            Perfektné organizačné schopnosti Jozefa Drahovského a celej jeho Športovej bežeckej rodinky sme mali možnosť zistiť na Behu cez Ahoj dňa 1. júna tento rok. Práve tam nás pozvali na Beh okolo Marhátu, kde bola aj kategória Nordic walking (severská chôdza s  paličkami). Vyskúšala som si to po prvý krát a odteraz bez paličiek ani krok.

 

BEH OKOLO MARHÁTU dňa 10.8. 2014 na 11500 m – môj PRVÝ NORDIC WALKING

 

            Za mojej bežeckej éry (od roku 2011) som si vyskúšala viacero bežeckých kategórií a učarovali mi nasledujúce: Nočné behy, Lesné krosové behy, behy na viac ako 10 km a beh naboso. A odo dňa 10.8. si k nim pridávam aj Nordic walking. Takže pre mňa by bol najideálnejší beh s názvom: „Nočný lesný krosový Nordic walking na viac ako 10 km naboso“ – spojenie mojich piatich najobľúbenejších behov – päť v jednom.

 

            Vyskúšala som si aj „HISTORY RUN“ na 9. ročníku ČSOB Bratislava Marathon 2014.   Je to mimoriadne zaujímavé -   behom sa premiestňovať od pamiatky k pamiatke, lenže veľa som sa nedozvedela, nakoľko kým som dobehla, tak už prebehla polovička výkladu,   „MUD RUN“, tiež zaujímavá kategória, organizátori pripravili niekoľko prekážok, „čľapotanie“ sa v blate, „brodenie sa jazerom, šmykľavku do „hlbín“ vôd Železnej studienky a iné, ale kým som dobehla do cieľa nik ma nevítal, všetci boli pri vyhlasovaní výsledkov, „ ADRENALÍN RUN“ na 400 m na Donovaloch   – nádhera až na to, že moje nohy v minimálnom prevýšení odmietajú behať a prechádzajú  na slimačiu chôdzu, „ BEHY PO ROVINKE“ na 10 km – Fa desiatky zimné aj letné, Ženský beh, ČSOB Marathon, ktorých sa tiež veľmi rada zúčastňujem, ale pri ponuke viacerých behov dám prednosť dlhšej trase v lesnom prostredí.

 

Naša skupinka 5 bratislavských bežcov s našim osobným super šoférom, kamošským bežcom Jozefom Oravcom štartovala o 9-tej. Všetci štyria si včera odbehli 3. Lesný beh na Pajštún – 12 km, ktorý som veľmi chcela absolvovať, ale dala som prednosť rodinnej návšteve. V družnom rozhovore o behoch sme zrazu zistili, že Nordic walking začína o 10-tej a tak to nestíham. Nejako som si neuvedomila, že iné behy sú od 11-tej a že by sme mali vyraziť skôr. Do kategórie ženy nad 50 rokov na 5 km sa určite nepridám, nakoľko to sa mi neoplatí cestovať takú diaľku len aby som si odbehla 5 km – krátke trasy neobľubujem. A tak, som sa rozhodovala, že sa dám do bežeckej kategórie ženy nad 35 rokov na 11500 m, prípadne ak organizátor povolí odštartujem Nordic walking neskôr.

 

Meškali sme cca 30 minút a tak hneď ako sme prišli na štart, bolo mi oznámené, že bežci v kategórií Nordic walking sú už na trati. Ešte som chvíľku zazmätkovala a dala sa do kategórie ženy nad 35 rokov, ale potom som si to zmenila a tak ma o 10,44 hod. odštartovali v kategórií Nordic walking. Prvý krát som mala v ruke trekingové paličky, ani som nevedela poriadne čo s nimi, lebo nebol čas popýtať sa niekoho, tak som si zvolila svoj vlastný štýl. Trasa hneď od začiatku prudko stúpala do kopca, takže takýto lesný krosový terén som si aj tak vždy odkráčala. Po chvíľke som natrafila na fotografa a žienku, pri ktorých som sa na chvíľku zastavila s oznámením, že po prvý krát idem Nordic walking (aby sa nedivili ako paličkami „šibrinkujem“). Povzbudili ma, že je to veľmi dobre používať paličky a zaprieť sa do terénu a tak som sa paličkami zapierala do zemského povrchu a „odrážala“ sa vpred.

 

Po cca 2 km som natrafila na občerstvovačku, tak zase krátka zastávka, prehodenie pár slov s najdôležitejším človekom – podávačom vodyp, oobdivovala som havuša, ktorý ma vítal štekotom – určite by sa tiež rád prebehol a pokračovala som v „odrážaní“ sa paličkami do cieľa. Každú chvíľku som očakávala, že by ma už mali dobehnúť aj bežci, ktorí začínali o 11-tej, ale dosť dlho som šla sama. Napokon ma prvý traja dobehli a predbehli a medzi nimi som spoznala aj Pavla Bukovaca z Bratislavy, ktorý je na každom behu, na ktorom som ja a vždy stojí na stupienku víťazov. Jeho výkony sú obdivuhodné. Určite aj tento krát bude stáť na „bedni“.

 

Postupne ma predbiehali viacerí bežci a povzbudzovali ma, čo naozaj veľmi dobre padne. – „Horné Orešany zdravia, super do toho ... (to som v Horných Orešanoch absolvovala Hornoorešanskú desiatku, na ktorú samozrejme musíme ísť aj na budúci rok, nakoľko nemala chybu a odvtedy ma hornoorešanskí bežci povzbudzujú na každom behu, kde sa stretneme), „Super, ako ste pekne vpredu ... (to ma povzbudila „dievčina“, ktorej som sa pri štarte tiež pýtala, že kde je organizátor, že predsa len pôjdem Nordic walking a aby ma odštartoval. Táto „dievčina“ Katarína Drahovská v cieli stála na prvom stupienku víťazov aj so svojim krásnym miminkom. To sa mi vždy páči, keď na „bedňu“ vystúpi bežec aj so svojim dieťatkom. Dozvedela som sa pre mňa neuveriteľnú správu, že to je jej siedme dieťatko a že to ona s manželom organizujú tento beh a celá ich rodinka behá – majú aj oficiálny názov Športová bežecká rodinka, pod ktorým organizujú všetky behy. No fantázia. Ich syn čapoval kofolu a vineu a nikdy by som nepovedala, že také maximálne 30-dsať ročné žieňa má takého veľkého syna), Ďalšie povzbudzovanie od kolegov bežcov, ktorí ma videli na Donovalskom nočnom behu: „Super ... a čo Donovaly boli ťažké?“ Ja, že nie, ale chcem si skúsiť Nordic walking a tak teraz kráčam.

 

Samozrejme som aj zastavila a chvílinku sa kochala výhľadom, ktorý bol naozaj rozprávkový, takže nedalo sa nezastaviť. Postupne ma predbiehali ďalší a ďalší bežci. A zase som natrafila na tú istú občerstvovačku, tak som sa potešila, že do cieľa sú už len cca 2 km. Dala som si trošku perlivej vodičky, znovu som poobdivovala havuša a prehodila pár slov s „podávačom vody“ a dala sa smerom k cieľu. To ma predbehli poslední dvaja-traja bežci a ja som vedela, že mojim dobehom do cieľa ukončím tento krásny beh. V cieli ma čakal „zapisovač“ Jozef Drahovský od ktorého som sa dozvedela, že môj čas je 1:56, čo som si tak rýchlo premietla v hlave, že je to v podstate celkom  slušný čas na moje pomery. Prvý že má čas 1:51 a druhá a tretia majú čas 1:52. Tak som zostala v takom miernom šoku, že ma od tretieho miesta – od stupienku víťazov – delia len 4 minútky. Prvý krát som šla Nordic walking, vôbec som nevedela za aký čas si to „odkráčam“. Určite som mala rezervy a keby som si „švihla“ a nevykecávala sa, tak by som sa na „bedňu“ postavila, ale napriek tomu, že mi tretie miesto ušlo o vlások, som bola mimoriadne spokojná s mojim prvým životným „chodením“ s Nordic walking-om.

 

Akoby osud chcel, aby som si Nordic walking zamilovala. Dva dni pred Behom okolo Marhátu som sa stretla so susedom (ktorého stretnem raz za pol roka) a medzi rečou padlo, že idem behať a chcem si vyskúšať Nordic walking a on, že má také paličky a môže mi ich požičať a tak som si to „odkráčala“ s požičanými paličkami. Ale doma ma čakali LÍDL noviny, kde som si prečítala, že od štvrtka 14. augusta sú v ponuke trekingové palice, ruksaky, obuv, bundy,   – no úžasná ponuka. A tak si paličky pôjdem kúpiť a nastane v mojom živote „slávna éra“ - „NORDIC WALKING-u“.

 

V cieli ma čakala aj Marhatanská špecialitka – omastený chlebík s cibuľkou, paradajkami, papričkou. Chlebom sa síce vyhýbam, ale samozrejme, že tomuto som neodolala, veď ho vychvaľujú všetci bežci do neba.

Nasledovalo vyhlásenie výsledkov v kategórií Nordic walking:. Ján Nebeský s rokom narodenia 1941  sa s časom 1:51 umiestnil na prvom mieste a druhé a tretie si podelili moje „súperky“ do ďalšieho bežeckého života Mária Kotlárová a Jana Masaríková. Katarína Daříčková – moja bežecká „sokyňa“, ale zároveň kamoška sa umiestnila na 2. mieste v kategórií ženy nad 50 rokov na 5 km. No bola by som na 3. stupienku, keby som šla do tejto kategórie, ale ako som už spomínala krátke trasy neobľubujem a som mimoriadne spokojná, že som vyskúšala Nordic walking. Je to v podstate novo sa rozbiehajúca kategória, ktorá si získava stále viac nadšencov. Citujem z múdreho internetu: „Podstatou nordic walkingu je svižná chôdza, pri ktorej sa do pohybu zapája až 660 svalov, čo predstavuje asi 90 percent všetkého svalstva na tele. Kolískou zaujímavej disciplíny sú horské oblasti Fínska. Rodný list horskej chôdze napísal fínsky bežkár Matti Heikkilä, keď v roku 1997 v spolupráci s najväčším producentom karbónových palíc vytvoril špeciálny tréningový program. A nordic walking tak uzrel svetlo sveta.“ Aj lekári odporúčajú tento druh športu: „Severská chôdza predstavuje pre organizmus viaceré benefity a zároveň menej rizík než mnohé iné športy. Horská chôdza s palicami je už bežnou súčasťou pohybovej liečby viacerých kúpeľov a lekári ju považujú za výbornú alternatívu terapie. Posilňuje činnosť srdca a celej cievnej sústavy, reguluje krvný tlak i hladinu cholesterolu v krvi, spaľuje kalórie a redukuje hmotnosť, zlepšuje stav kostí a šetrí kĺby a kolená, uvoľňuje napätie v krčných a ramenných svaloch, zdravo trénuje organizmus, ktorý je potom odolnejší proti vírusovým i iným ochoreniam, pomáha odbúravať stres ... „ A po takýchto prednostiach, ktoré severská chôdza ponúka – no nerob Nordic walking ...

Po vyhlásení výsledkov sme sa ešte až 1 x odfotili – lebo dovtedy nebol čas, ale na najbližšom behu to zariadim, aby sa čas na fotenie našiel. A po, pre všetkých, úspešnom behu sme nastúpili do auta smer Bratislava. Ešte sa k nám pridal Rudo Pado, ktorý veľmi zaujímavo rozprával aj o tom ako stretol viac krát v lese živého maca. Tak mne niečo takéto ku šťastiu určite nechýba. Jozef ho „vyhodil“ v Piešťanoch a ešte mu vravím, že nech si prečíta na stránke www.beh.sk DOJÁKY, že tam mám 14 článkov a bude tam aj o tomto behu. A mládenec mi vraví: „Ja čítam Vaše články. Hneď som podľa rozprávania vedel, že Vy tie články píšete. Všetky sú také optimistické a keď som sa niektorého nezúčastnil, tak po prečítaní som si povedal, že na budúci rok sa určite zúčastním ...“ Tak takéto konštatovanie, že mojimi článkami prebudím v niekom túžbu zúčastniť sa toho behu, ma naozaj mimoriadne potešilo.

Cestou sme sa rozprávali o najbližších behoch. Jozef ide 15.-17.8. na beh Od Tatier k Dunaju – sú perfektný tým – ZSE RUN (Západoslovenské elektrárne),  (snáď sa mi niekedy v budúcnosti pošťastí byť v 12-člennom družstve a mať celoživotné zážitky). Blaženka Orošová, ktorá s nami cestuje   smer Bratislava sa pred rokom tiež v týme ZSE RUN tohto náročného behu zúčastnila. Určite klobúk dole pred takýmito výkonmi. Je to zlatá – kamarátska bežkyňa, ktorú som si „zaevidovala“ na behu Ivánska 5 a polka 2014. Vtedy po behu prišla za mnou, že ma pozná z viacerých behov a či nepotrebujem odviesť do Bratislavy. Pekné kamarátske bežecké gesto.

 

Zistila som, že na lesných krosoch viem rýchlejšie kráčať,  ako behať. Takže Nordic walking bude mojou každodennou súčasťou a odteraz bez paličiek ani krok.

 

Na fotke: Miroslav Ďuračka, Jozef Oravec, Soňa Macejáková, Blažena Orošová, Peter Hudec

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?